Ensemble Ricercata – Divertimento

O podujatí

O holandskom skladateľovi Leovi Smitovi (1900 – 1943) sa nevie mnoho. Možno i kvôli tomu, že jeho život ukončila predčasne druhá svetová vojna (smrť v plynovej komore koncentračného tábora Sobibor). Talentovaný skladateľ študoval na konzervatóriu v Amsterdame hru na klavíri a kompozíciu. Spočiatku Smit vo svojej tvorbe kombinoval prvky klasickej a jazzovej hudby, no po štúdiu v Paríži sa jeho hudobná reč zmenila pod vplyvom hudby M. Ravela a D. Milhauda. Smit sa začal viac orientovať na komornú hudbu, blízkym sa mu stal neoklasicizmus a vplyv francúzskeho myslenia je citeľný najmä v nezvyčajných inštrumentačných kombináciách. Divertimento patrí medzi posledné diela skladateľa. Vzniklo v roku 1940, teda v čase, keď nacisti okupovali Holandsko. Či bola skladba koncertne uvedená ešte za skladateľovho života, nevieme, a rovnako netušíme ani, čo bolo podnetom pre jej vznik. V Divertimente sa skladateľ vracia k obľúbenému hudobnému žánru 18. storočia. V klasicizme boli divertimentá pre ich hravý charakter spoločensky veľmi žiadané a väčšinou sa komponovali na objednávku k určitej udalosti. Energické a nápadité je i Smitovo Divertimento, v ktorom môžeme spozorovať v harmóniách a rytme už spomínané prvky jazzu i francúzskeho impresionizmu.
Tomáš Boroš

Cyklus skladieb Ma mére l’Oye (Moja matka hus) Maurice Ravel napísal pre deti svojich priateľov Idu a Cipa Godebských. Dielo tvorí päť skladbičiek, ktorých inšpiráciou boli rozprávky francúzskych spisovateľov Charlesa Perraulta, Madame d’Aulnoy a Madame Leprince de Beaumont. Rozprávkové príbehy nie sú vymyslené, sú to majstrovsky spracované témy z ľudového prostredia, ktoré nesú aj určité morálne ponaučenia. Dielo komponoval v rokoch 1908 až 1910 a pôvodne bolo určené pre štvorručnú hru na klavíri. Krátko po premiére však na podnet svojho vydavateľa začal pracovať na orchestrálnej verzii a nakoniec dielo prekomponoval na baletnú suitu (tá je obohatená o ďalšiu rozprávku, prelúdium, interlúdiá a niekoľko tanečných čísel).

Klavírna verzia sa skladá z piatich kontrastných častí, pričom každá z nich hudobne „opisuje“ konkrétny príbeh. Každá rozprávka má svoj názov, niektoré z nich dopĺňa citácia z originálnych literárnych diel.
Andrea Bálešová

Tarantulky sú titulnou skladbou klavírnej zbierky pre štyri ruky. Sú predzvesťou toho, čo nás v nej čaká: hravá poetika, netradičné spôsoby hry, tvorivá interpretácia, krehký humor a delikátna zvukovosť. Okrem týchto spoločných charakteristík prináša každá zo skladieb odlišnú atmosféru a nejaké prekvapenie. Jednotlivé skladby, okrem svojho hudobného obsahu, sledujú aj podporu konkrétnej hudobnej schopnosti a inštrumentálnej zručnosti (uvoľnenie hracieho aparátu, fixovanie končekov prstov pri voľnej ruke, „dopočúvanie“ skladby, efektívne zapojenie svalov pohybového ústrojenstva pri hre, počúvanie vlastnej hry a hry spoluhráča, tvorba zvuku, modelovanie zvuku v procese hry, práca s pedálom a pod.). Skladby sú však funkčné aj ako koncertné kusy a hudba na počúvanie, a to dokonca aj pre dospelého interpreta i príjemcu.
Tomáš Boroš

Tarantulky sú titulnou skladbou klavírnej zbierky pre štyri ruky. Sú predzvesťou toho, čo nás v nej čaká: hravá poetika, netradičné spôsoby hry, tvorivá interpretácia, krehký humor a delikátna zvukovosť. Okrem týchto spoločných charakteristík prináša každá zo skladieb odlišnú atmosféru a nejaké prekvapenie. Jednotlivé skladby, okrem svojho hudobného obsahu, sledujú aj podporu konkrétnej hudobnej schopnosti a inštrumentálnej zručnosti (uvoľnenie hracieho aparátu, fixovanie končekov prstov pri voľnej ruke, „dopočúvanie“ skladby, efektívne zapojenie svalov pohybového ústrojenstva pri hre, počúvanie vlastnej hry a hry spoluhráča, tvorba zvuku, modelovanie zvuku v procese hry, práca s pedálom a pod.). Skladby sú však funkčné aj ako koncertné kusy a hudba na počúvanie, a to dokonca aj pre dospelého interpreta i príjemcu.
Tomáš Boroš