Ensemble Ricercata – Šport a hry (online koncert)

21. októbra 2020, 19:00

Základná umelecká škola, Nové Zámky

Interpreti

Helga Varga Bach – soprán
Ivan Šiller – klavír, umelecký vedúci

Program

Erik Satie (1866-1925)

Gymnopédia č. 1, pre klavír

Sylvie (z cyklu Trois mélodies) (1886)

Chanson du chat (z cyklu Ludions) (1923)

Le chapelier (z cyklu Trois mélodies) (1916)

Trois autres mélodies (1886-1906)

Les fleurs

Chanson

Igor Stravinskij:

8 kusov pre 5 prstov, pre klavír sólo

3 pesenki (Iz vospominaniyha yunosheskikh godov) (Tri malé piesne – Spomienky z môjho detstva, 1925)

Soročeňka (Straka – strakuľa)

Vorona (Havran)

Čičer-jačer (Zmok-bzdoch)

Koshachi kolybelnyje pesni (Mačacie uspávanky) (1916; výber)

Bay-Bay (Hajaj, búvaj)

U kota, kota (Čo má kocúr, kocúr)

Charles Ives:

114 Songs (114 piesní, 1922; výber):

Resolution (Rozhodnutie)

Walking (Chôdza)

Songs My Mother Taught Me (Piesne mojej matky)

The Children’s Hour (Detská hodinka)

The SideShow (Sprievodné podujatie)

The Things Our Fathers Loved (V čom našli zaľúbenie naši otcovia)

Serenity (Vyrovnanosť)

O podujatí

Gymnopédia č. 1 Erika Satieho bola prvýkrát publikovaná v časopise La Musique des familles v lete v r. 1888 spolu s časťou básne Les Antiques francúzskeho básnika J. P. Contamine de Latour. Nezvyčajný názov skladby pochádza zo starého gréckeho slova Gymnopaedia. Týmto slovom sa označovali slávnosti, ktoré sa konali každoročne v Sparte a na ktorých predvádzali nahí mladí bojovníci svoje atletické a bojové schopnosti prostredníctvom rituálneho tanca. Satieho Gymnopédie sú krátke, meditatívne „atmosférické“ diela, písané v 3⁄4 takte, v ktorých figuruje jedna základná, neustále sa opakujúca téma. Svojím pokojným plynutím a nezaťažujúcim charakterom predznamenávajú vznik ambientnej hudby.

Piesňová tvorba patrí popri klavírnej u Satieho ku kľúčovým. Trois mélodies (Tri melódie) z r. 1887 patria k jeho prvým skladateľským počinom. Cyklus obsahuje tri piesne na texty španielskeho básnika Patricea Contamine de Latour: 1. Les anges (Anjeli), 2. Les eurs (Kvety) a 3. Sylvie. Pieseň Sylvie svojou pokojnou náladou zrkadlí Satieho skladateľské obdobie tzv. „bielej“, čistej hudby, plnej jemných melódií a éterických harmónií. Poézia Satieho priateľa J. P. Contamine de Latour sa stala inšpiráciou aj pre cyklus Trois autres melodies (Tri ďalšie melódie, 1886 – 1906) s časťami Les eurs (Kvety), Chanson médiévale (Stredoveká pieseň) a Chanson (Pieseň).

Igor Stravinskij skomponoval Trois petites chansons (Souvenirs de mon enfance) – Tri malé piesne (Spomienky z môjho detstva) už v r. 1906, no finálnu verziu vytvoril na jeseň r. 1913 vo Švajčiarsku. Cyklus pozostáva z troch piesní: Soročeňka/La petite pie (Malá straka), Vorona/Le Corbeau (Havran) a Čičer-jačer/Tchitcher-Iatcher. Krátke skladbičky na ruské ľudové texty pôsobia ako jednoduché ľudové piesne, no hudobne sú postavené na originálnych témach. Klavírny part častokrát kontrastuje s melodickou „naivitou“ tém, uvádza disonantné súzvuky, akordické sekvencie, prudké rytmické a disharmonické prírazy. V r. 1930 Stravinskij Tri malé piesne upravil pre hlas a malý orchester.

Berceuse du chat (Mačacie uspávanky) je cyklus štyroch piesní, ktoré Stravinskij zložil vo Švajčiarsku v r. 1915. Texty pochádzajú zo zbierky ruských národných piesní zberateľa a folkloristu Piotra Vasilieviča Kirejevského. Cyklus tvoria piesne 1. Spi, kot, 2. Kot na pechi, 3. Bay-Bay, 4. U kota, kota. S ruskou verziou textu bola v čase vydania publikovaná aj francúzska verzia, ktorá vznikla za pomoci švajčiarskeho básnika a spisovateľa Charlesa-Ferdinanda Ramuza. Originálna partitúra je určená pre hlas a 3 klarinety v ladení Es, B a A. Premiéra piesní sa konala v Paríži v novembri 1918 vo verzii pre hlas a klavír, prvá premiéra vo verzii pre hlas a tri klarinety odznela vo Viedni v r. 1919.

Vokálna tvorba Charlesa Ivesa patrí ku kľúčovému repertoáru americkej hudby 20. storočia. Autor vydal niekoľko cyklov piesní, z ktorých najrozsiahlejší je cyklus 114 Songs (114 piesní). Ives piesne skomponoval v rozmedzí rokov 1887 – 1921 a sám ich aj vydal v r. 1922. Zbierku tvoria skladby najrozličnejšieho charakteru, obsahu či žánrov. Snáď v žiadnom inom diele Ives neprezentuje transparentnejšie svoje inšpiračné zdroje ako v tejto zbierke: hudba nemeckého, francúzskeho či anglického romantizmu, americké duchovné piesne, anglo-americké balady i salónna hudba. Vplyvy týchto štýlov sa miešajú spolu s jeho nenapodobiteľnou melodickou a harmonickou originalitou. Pieseň slúži Ivesovi ako médium pre kreatívny dialóg medzi interpretom a poslucháčom, no v prenesenom zmysle slova aj ako dialóg so samým sebou. Naliehavosť a relatívna stručnosť piesňovej formy mu umožňuje sňať masku a prejaviť emócie v miniatúrnych kusoch, ktoré opisujú denné radosti, smútky, objavy a míľniky. Zbierka 114 piesní je akýmsi „eklektickým osobným a verejným denníkom Ameriky“ (Thomas Hampson, Carla Maria Verdino-Süllwold).
Andrea Bálešová