Ensemble Ricercata – Cinema

Dielo Cinéma Erika Satieho je prvou komponovanou skladbou pre film. Vzniklo v r. 1924 k filmu Entr’acte od René Claira. Hudba predznamenáva nástup minimalizmu s jeho typickými znakmi – jednoduchými tónovými štruktúrami, výraznou rytmikou a repetitívnosťou. Formovo je dielo komponované tzv. blokovou technikou, kde jednotlivé úseky sú k sebe priraďované bez spojovacích úsekov. Samotný lm Entr’acte sa odohráva v Paríži, pozostáva z dvoch častí, pričom v úvodných dvoch minútach sa nám na obrazovke predstavia Erik Satie a maliar a básnik Francis Picabia.
Andrea Bálešová

Cyklus skladieb Ma mére l’Oye (Moja matka hus) Maurice Ravel napísal pre deti svojich priateľov Idu a Cipa Godebských. Dielo tvorí päť skladbičiek, ktorých inšpiráciou boli rozprávky francúzskych spisovateľov Charlesa Perraulta, Madame d’Aulnoy a Madame Leprince de Beaumont. Rozprávkové príbehy nie sú vymyslené, sú to majstrovsky spracované témy z ľudového prostredia, ktoré nesú aj určité morálne ponaučenia. Dielo komponoval v rokoch 1908 až 1910 a pôvodne bolo určené pre štvorručnú hru na klavíri. Krátko po premiére však na podnet svojho vydavateľa začal pracovať na orchestrálnej verzii a nakoniec dielo prekomponoval na baletnú suitu (tá je obohatená o ďalšiu rozprávku, prelúdium, interlúdiá a niekoľko tanečných čísel).
Klavírna verzia sa skladá z piatich kontrastných častí, pričom každá z nich hudobne „opisuje“ konkrétny príbeh. Každá rozprávka má svoj názov, niektoré z nich dopĺňa citácia z originálnych literárnych diel. 
Andrea Bálešová

Tarantulky sú ešte malé, ich nožičky slabé, pohyb neistý – pomalý a trochu dezorientovaný. Keď ich vypustíme na klaviatúru, vytvoria zvláštnu muziku – veľa kláves sa neozve, ale niektoré predsa len vydajú nesmelý, krehký, takmer nepočuteľný tón; väčšinou však znie iba ich cupitanie, klopkanie, škrabkanie.

Tarantulky sú titulnou skladbou klavírnej zbierky pre štyri ruky, ktorej autorom je Tomáš Boroš. Sú predzvesťou toho, čo nás v nej čaká: hravá poetika, netradičné spôsoby hry, tvorivá interpretácia, krehký humor a delikátna zvukovosť. Okrem týchto spoločných charakteristík prináša každá zo skladieb odlišnú atmosféru a nejaké prekvapenie. Jednotlivé skladby, okrem svojho hudobného obsahu, sledujú aj podporu konkrétnej hudobnej schopnosti a inštrumentálnej zručnosti (uvoľnenie hracieho aparátu, fixovanie končekov prstov pri voľnej ruke, „dopočúvanie“ skladby, efektívne zapojenie svalov pohybového ústrojenstva pri hre, počúvanie vlastnej hry a hry spoluhráča, tvorba zvuku, modelovanie zvuku v procese hry, práca s pedálom a pod.). 
Tomáš Boroš