Ensemble Ricercata – Říkadla

TVORBA AKO REFLEXIA SVETA, V KTOROM ŽIJEME

Prostredníctvom tvorby skladateľ reaguje na svoje okolie. Prostredie, ktoré ho obklopuje, mu dáva mnohé impulzy. Nevšedné podnety, ktoré sa rozhodne zhudobniť, sú niekedy inšpirované cestovateľskými zážitkami, inokedy ho zas zaujme čosi, čo videl v televízii, v novinách alebo niečo, o čom sa zhováral s priateľmi. Zvyčajne skladateľov osloví najmä to, čo sa najviac odlišuje od bežnej dennej rutiny. V 20. storočí bolo v európskej klasickej hudbe niekoľko osobností, ktoré sa chceli vymaniť z kompozičných štandardov predchádzajúcej epochy 19. storočia. Pri hľadaní nových možností smerovania klasickej hudby sa začali viac zaujímať o ľudovú hudbu a hudbu iných kultúr. Prevzatie rytmických, melodických či harmonických prvkov z týchto hudobných kultúr prinieslo do ich hudby nové elementy a tak rozšírilo zvukové spektrá klasickej kompozície.

Vo Francúzsku rozmýšľal v týchto intenciách Darius Milhaud (1892 – 1974). Na jeho tvorbu malo vplyv detstvo prežité v Provensálsku, dvojročný pobyt v Brazílii a taktiež kontakt so skladateľmi, ktorí tvorili hnutie Les Six – Parížska Šestka. V tomto hnutí chceli odbúrať impresionistické a
wagnerovské hudobné prvky, snažili sa hudbu zjednodušiť a tým ju aktualizovať a priblížiť poslucháčom. Okrem toho na Milhaudove dielo, ktoré dnes budeme počuť, vplýval i pokrok v oblasti výroby nástrojov. Klarinetista Hyacinth Klosé a nástrojár Louis Buffet upravili klapkový systém klarinetu, čím sa rozšíril aj jeho zvukový potenciál najmäv strednom registri a zväčšili sa i tonálne a dynamické možnosti nástroja. Reakciou na tieto vylepšenia je napríklad Suita pre husle, klarinet a klavír, op. 157b (1936), ktorej štyri časti majú kontrastné nálady.