Olomouc – Ein Kinderspiel v českých mestách

O podujatí

Situations – cyklus pre klavír   Rozličné situácie tu vytvárajú: stupnice, intervaly, akordy, zvuk a jeho vizuálna podoba v konštelácii kláves klavíra a prstov hráča, symbióza kompozície a interpretácie, atonálne náhodnosti a klasická tonalita, racionálne skratkovité postupy a romantická expresivita. Od apríla do júna 2016 som napísal viacero klavírnych skladieb pre dve i štyri ruky (príp. dva klavíry) nielen pre deti. Ich koexistencia v jednom albume je zatiaľ v procese riešenia.   Ivan Šiller dostal nápad, ako by sa mohli moje skladby pozhovárať so skladbami iných skladateľov pre deti. Začali sme viesť dialóg pri dvoch klavíroch, hrať zvukový pingpong, prehrabávať sa v hŕbe krátkych skladieb, hľadať dotyčnice. Pokúsili sme sa vytvoriť metakompozíciu – veľkú formu zloženú z interakcií skladateľov Kurtága, Lachenmanna a Boroša.   Tomáš Boroš     Hľadanie nových ciest hudobného umenia v 20. storočí sa radikálne odrazilo nielen v samotnej klavírnej tvorbe, ale vynútilo si aj zmenu prístupu vo výchove klaviristov. Aj keď „tradícia“ a „romantický duch“ sa i dnes vznášajú nad klaviristami vo všetkých oblastiach ich pôsobenia, je potešujúce, že v tomto procese „osvietení“ siahajú po nových substanciách, ktoré by tvorivým spôsobom oživili proces učenia sa klavírnemu umeniu, či otvorili cestu k aktuálnym potrebám a požiadavkám súčasného hudobného diania. A je šťastím, že v množstve materiálu, ktorý majú v súčasnosti klaviristi a klavírni pedagógovia k dispozícii, nachádzame jedinečné a mimoriadne hodnotné umelecké počiny.   Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa prvýkrát objavuje zbierka skladieb pre deti, ktoré sa jednoduchým a tvorivým spôsobom zoznamujú s hudobnými myšlienkami a postupmi súčasnej hudby, pričom im na spoznávanie tohto sveta slúži samotný klavír.   V kolekcii klavírnych skladieb Játékok (prekl. Hry) maďarského skladateľa, pedagóga a klaviristu Györgya Kurtága (1926) sa deti s  klavírom spontánne kontaktujú, hrajú a tvoria zvuky. V počiatočnom štádiu využívajú najmä zvuky získané hrou dlaňou a predlaktím a glissandá. Tieto špecifické elementy súčasnej hudby nevyžadujú pozornosť zameranú na presnú hru tónových výšok, či špeciálny tréning prstov. Mladému klaviristovi uľahčujú prístup ku klavírnej hre, pretože pracujú s prostriedkami, ktoré sú mu vlastné alebo sú ľahko osvojiteľné. Inštrukcie sa zameriavajú na jasnosť a zrozumiteľnosť zvuku, charakter a dôsledné stvárnenie hudobného toku. Zatiaľ čo sa adept zaoberá základnými princípmi hudby a experimentuje so zvukom, zoznamuje sa s nástrojom, ktorý mu takto odkrýva svoje nekonečné akustické možnosti.   K vytvoreniu cyklu Játékok viedlo Kurtága viacero motívov. Prvým krokom bolo vytvorenie piatich krátkych klavírnych skladieb, ktoré skomponoval pre svojho syna (Prelúdium a valčík in C, Allegro pesante, Skladba s clustrami, Hra tromi prstami a Galop (Játékok, I. diel). Tieto dielka však chlapcovho učiteľa nezaujali, a tak Kurtág svoje myšlienky ďalej nerozvíjal. V r. 1973 napísal 12 mikrolúdií Hommage à Kadosa na oslavu narodenín svojho učiteľa Pála Kadosu (tieto skladby boli neskôr zaradené do druhého dielu Játékok). Cesta do Talianska v 1974 a návšteva zaujímavých miest v tejto krajine ho inšpirovala k vytvoreniu ďalších klavírnych skladieb. Veľkým šťastím bolo aj stretnutie s pedagogičkou Marianne Teöke, ktorá požiadala Kurtága o skomponovanie skladieb pre deti. Prof. Teöke sa neskôr stala Kurtágovou spolupracovníčkou pri vytváraní tohto výnimočného hudobno-pedagogického diela.   Prvé štyri diely Játékok komponoval György Kurtág v rokoch 1973 – 1976 a boli vydané v Budapešti v r. 1979. Piaty a šiesty a diel sa objavujú v tlačenej podobe v r. 1997, siedmy v r. 2003, ôsmy v r. 2010 a deviaty v r. 2017. V práci na Játékok Kurtág stále pokračuje, cyklus tak nie je uzavretou sériou, je otvoreným dielom.   „Myšlienka skomponovať „Hry“ bola inšpirovaná deťmi, ktoré hrajú spontánne a tými, pre ktorých klavír ešte stále znamená hračku. Experimentujú s ňou, maznajú sa s ňou, útočia na ňu alebo behajú po nej prštekmi. Hromadia na prvý pohľad nesúrodé zvuky, a ak sa tak stane, ich hudobný inštinkt sa objavuje a oni hľadajú harmónie a nachádzajúc ich náhodne, opakujú ich. Zbierka nie je metodikou, ale je to jednoducho súbor skladieb. Ponúka možnosti pre experiment, nie pre učenie sa „hry na klavíri…“ (G. Kurtág, Predhovor k zbierke Játékok)   V počiatočnom štúdiu klavírnej hry sa dieťa orientuje v notovej osnove podľa špecifických znakov, ktoré sú detskému mysleniu veľmi zrozumiteľné: napr. hra clustrov dlaňami je označená veľkými guľôčkami, hra predlaktím zvislou čiarou. Pokiaľ má malý klavirista hrať bokom päste, je použitý znak kosoštvorca, hre s rotujúcim zápästím prislúcha znak polmesiaca. Označenie glissánd zodpovedá tradičnému zápisu zvislej vlnovke. Rytmická organizácia nepodlieha tradičnému systému zaraďovania rytmických hodnôt do taktov. V prvom štádiu sa dieťa reflektuje len označenia na „dlhú“ notu, „veľmi dlhú“ hodnotu, „krátku“ a „veľmi krátku“ notu. Podobné je aj označovanie hudobného ticha – pomlčiek. Oboznámenie s tradičným značením tónových výšok a dĺžok nasleduje až neskôr. Tie sú však aj v ďalších skladbách častokrát kombinované s clustrami a hrou presne neurčených tónových štruktúr. Dieťa sa od počiatku zoznamuje s hudbou. Hrá zvuky, ktoré sú nakombinované, alebo si ich samo kombinuje.   Kurtág sa vyhýba nazvať cyklus Játékok klavírnou školou. V prvom a čiastočne v druhom dieli sice rieši počiatočné vyučovanie hry na klavíri, no nestavia žiadnu dogmatickú metódu. Ide mu o zasvätenie do sveta klavírnej hry, hudobnej tvorby i kompozície. Týmto sa približuje k hudobno-pedagogickým dielam J. S. Bacha a B. Bartóka, pretože zachytáva vyučovanie klavírnej hry od počiatočného štádia až po diela určené pre zrelých interpretov, pričom sa nezameriava len na jednu oblasť hudobnej činnosti. Radenie skladieb je postupné v zmysle akceptovania prirodzeného vývoja klaviristu – od počiatočných kontaktov s hudbou až po majstrovské kusy vyžadujúce zrelé hudobné myslenie a vysokú interpretačnú zručnosť.   Játékok sú zároveň encyklopédiou Kurtágovho hudobného myslenia so všetkými charakteristickými črtami. „Kurtágovský“ jazyk je minimalistický, s koncentráciou na detail. V ústredí záujmu je zmysluplnosť hudobných motívov a fráz, absolútna kontrola hudobného toku, ktorý je častokrát redukovaný na minimum – jeden, dva tóny, kultivovanie hudobnej predstavy, vnímanie hudobných súvislostí, timbre a zvuk nástroja. Hudobné frázy čerpajú svoju energiu z reči, každý tón dostáva svoj osobitný význam. Játékok možno charakterizovať aj ako denník skladateľa, súbor jeho myšlienok, esejí, variácií, i úvah o hudbe iných skladateľov. Mottom celého diela je niekoľkotaktová kompozícia Virág az ember (Sme kvety, krehké kvety), ktorá sa objavuje počas celého cyklu v rôznych podobách, úpravách, formách, no vždy s charakteristickým poetickým výrazom.   Kurtágove Hry nie sú určené len deťom. Sú to Hry, ktoré si túži zahrať aj dospelý, pretože sú plné radosti, spontánnosti, fantázie, priestoru pre tvorenie a sebapoznávanie.     Andrea Bálešová  

Partneri:
Metodické centrum HF JAMU, ZUŠ Litoměřice, Pedagogická fakulta Katedra hudobnej výchovy Palackého Univerzita Olomouc

Projekt Ensemble Ricercata – Ein Kinderspiel v českých mestách z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.