Concertino

O podujatí

Juraj Pospíšil (1931 – 2007) Juraj Pospíšil pochádzal z Moravy. Kompozíciu študoval najprv krátko u Viléma Petrželku na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, v štúdiu však ďalej pokračoval u Alexandra Moyzesa a Jána Cikkera na VŠMU v Bratislave. Napriek tomu v jeho ranej tvorbe ostal veľmi silne zakorenený vzťah k rodnému kraju, obzvlášť k tvorbe Leoša Janáčka. Až neskôr, po tom, čo v roku 1962 navštívil festival Varšavská jeseň, sa uňho vzbudil záujem o odkaz 2. viedenskej školy a novšie kompozičné techniky. Oba tieto inšpiračné okruhy v jeho tvorbe postupne nadobudli pozoruhodnú, v slovenskom kultúrnom prostredí ojedinelú syntézu. O svojom vzťahu k cimbalu sa skladateľ vyslovil nasledovne: „Keď začala v osemdesiatych rokoch na bratislavskom konzervatóriu vyučovať cimbal vynikajúca koncertná umelkyňa Ludmila Dadáková, vzbudila vo mne záujem o tento nástroj. Ukázala, že cimbal nie je iba nástrojom ľudových kapiel slovenských či moravských, ale môže vystupovať aj ako seriózny koncertný nástroj, ako ho chápal vlastne už Igor Stravinskij. Z tohto záujmu vznikla v roku 1987 Suita pre cimbal sólo, op. 66 a v roku 1989 Koncert pre cimbal a orchester, op. 70.“   Concertino pre čembalo a dychové kvinteto, op. 42 vzniklo v roku 1979 a v nadväznosti na Pospíšilovu predchádzajúcu vokálnu 4. symfóniu „Warszawa“, akcentujúcu tematiku vojny, pôsobí ako odľahčenie, ako opätovný návrat k ideálu neoklasicistickej hravosti. Skladba má jednočasťový formový pôdorys, s vnútorným členením na tempovo a výrazovo rozdielne úseky.   Leoš Janáček (1854 – 1928) Leoš Janáček je bezpochyby jedným z najvýraznejších skladateľských zjavov prelomu 19. a 20. storočia nielen v českom, ale aj svetovom meradle. Jeho Concertino pre klavír a komorný súbor vzniklo v roku 1925, len tri roky pred skladateľovou smrťou. V jeho melodike našla svoj odraz Janáčkova celoživotná záľuba v moravskom folklóre. Pôvodne skladateľ jednotlivým častiam priradil aj názvy predznačujúce konkrétny program (Chrobák, Jeleň, Svrček, Bystrina). Už o dva roky neskôr však samotný Janáček písal o celkom inom obsahu tohto diela: lesný roh v prvej časti predstavuje ježka, klarinet v druhej časti veveričku, sovy a iné nočné vtáky… Nech už je to akokoľvek, dnes sa Concertino uvádza s čisto neutrálnymi názvami v podobe tempových označení, a je len na nás, či ho budeme počúvať ako hudbu absolútnu, alebo si do nej dosadíme prírodné či iné motívy podľa našich predstáv. Ak sme hovorili o vplyve moravskej ľudovej piesne na Janáčkovu tvorbu, táto pramení v prvom rade z jeho spätosti s primárnou ľudovou kultúrou, s ktorou bol v kontakte ako folklorista a zberateľ ľudových piesní. Zbierka Moravská lidová poesie v písních obsahuje celkovo 53 piesní s klavírnym sprievodom, v ktorom sa skladateľ osobitým spôsobom (zásadne odlišným od dobových zvyklostí) popasoval s otázkou harmonizácie. Cyklus Po zarostlém chodníčku pôvodne autorom zamýšľaný pre harmónium, v defi nitívnej podobe určený klavíru, dnes zaznie v úprave pre cimbal od Enikő Ginzery. Vo svojej podstate tiež vychádza z folklórnej melodiky, avšak v tomto prípade nejde o priame spracovanie nazbieraného materiálu ľudových piesní. Cyklus predstavuje skladateľovu spomienku na rodné Hukvaldy.

Juraj Bubnáš