Radio Rhapsody pre klavír, dychové kvarteto a rozhlasovú nahrávku. Tak sa volá nová skladba Tomáša Boroša, ktorú vo svetovej premiére uvedie Ensemble Ricercata na novembrovom koncerte. Oslovili sme autora, aby nám o novinke povedal viac.
Môžete predstaviť svoju novú skladbu?
Inšpirovalo ma rozhlasové vysielanie – syntéza slova a hudby. Začal som si klásť otázky: dá sa hudobne sprevádzať rozhlasové vysielanie podobne, ako kedysi klavirista sprevádzal nemé filmy? Čo sa stane, keď sa stretne hudba s hudbou – živá interpretácia s nahrávkou – a čo ak sa stretne hudba so slovom? Nakoľko je reč hudbou, čo robí hudba s významom slova, je hudba iba komentárom k slovu, alebo sa vie aj presadiť? Otázky sú vždy veľmi inšpiratívne a hľadanie odpovedí veľmi dobrodružné. Vôbec nejde o to, či odpovede aj skutočne nájdeme. Moja nová kompozícia pracuje s nahrávkami vysielania Slovenského rozhlasu a je aj príspevkom k 50. výročiu vzniku Rádia Devín.
O aké nahrávky ide?
Sú to úryvky prevažne z mojich relácií – hlavne z Hudobnej skladačky a Hudobnej dielne. Je to teda aj slovo aj hudba – reč moderátora, ktorá sa mení na hudbu a hudba, ktorá mení svoj pôvodný význam stretnutím sa s ďalšou vrstvou, ktorú budú hrať muzikanti naživo. Nahrávka je zároveň aj metakompozíciou – nastrihaním rozličných častí rozličných relácií som vytvoril samostatnú kompozíciu s motívmi, frázami, formou a výstavbou. Druhá kompozícia je tá zapísaná v notách. Uvidíme, čo to spraví, keď sa obe skladby spoja.
Ste klavirista a skladateľ, ktorý hráva aj vlastné skladby. Keď ste v úlohe interpreta – poslucháča, nemáte nutkanie vyjsť na pódium?
Áno, nutkanie zobrať to celé do vlastných rúk tu je. Nie však preto, lebo ja by som to zahral lepšie, ale preto, že všetko sa do nôt zapísať nedá. Vynikajúci skladatelia to dokážu zapísať tak, že sa to takmer celkom kryje s ich predstavou. Sem som ešte nedorástol. Pri písaní mi je to jasné, až interpreti mi často nastavia zrkadlo, že čo všetko som opomenul do nôt ešte zapísať. Na druhej strane, keď je vo výsledku oproti mojej predstave nejaký posun, býva to pre mňa aj celkom zábavné a často to aj poteší. „Aha, jasné, aj takto sa to dá – dobrý nápad!“ – poviem si. Neviem, či to je alibizmus, ktorým ospravedlňujem moje kompozičné nedostatky, alebo ma naozaj teší, že nekomponujem len ja, ale aj interpreti.
Ako prebiehala komunikácia s interpretmi vašej novej skladby? A ako reagujete na odkazy v notách, ak ste interpretom vy?
Pri klavíri bude Andrea Bálešová. Andreino hudobné cítenie a myslenie poznám dobre a ona pozná moju skladateľskú poetiku. Už sme spolu skúšali a bude to, myslím, fungovať výborne. Obsadenie zvyšku ansámblu nebolo pri komponovaní jasné, a tak mi ostalo komunikovať len s nástrojmi, nie s konkrétnymi osobnosťami. Ja v úlohe interpreta si dovoľujem cítiť sa voči inštrukciám skladateľov dosť slobodne. Okrem rešpektu k ich zámerom si občas dovolím aj nejakú tú nezbedu.
Počuť vlastnú skladbu vo svetovej premiére – dá sa sprostredkovať tento pocit?
Je to dosť veľké napätie, o dosť väčšie, ako keď priamo hrám na pódiu. Pri počúvaní vlastnej premiéry som pohodlne usadený v prítmí sály, malo by to byť teda príjemné, ale v skutočnosti by ste sa vo mne krvi nedorezali. Je to veľká zodpovednosť a strach z toho, či to celé nie je jeden veľký omyl. Po doznení mám pocity zmiešané – nie z interpretácie, ale sám zo seba. Až po čase sa (občas) zoberiem na milosť.
Za rozhovor ďakuje Katarína Uhrová
Rozhovor s Marianom Lejavom, ktorého skladba tiež zaznie vo svetovej premiére, si môžete prečítať tu
27. 11. o 19:00 Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu. Koncert je v režime „KOMPLETNE ZAOČKOVANÍ“.
Projekt Ensemble Ricercata v Slovenskom rozhlase podporil z verejných zdrojov ako hlavný partner Fond na podporu umenia. S podporou Bratislavský kraj. S finančným príspevkom Hudobný fond. S podporou Slovenský ochranný zväz autorský. Mediálnym partnerom projektu je Hudobný život a Opera Slovakia.
Foto: Lukáš Gál