Online festival Piano Days sa uskutoční 16. – 24. apríla 2021. Aký hlavný program a sprievodné akcie ponúkne prvý ročník podujatia?
PIANO DAYS 2021
20. 4. 2021 Slovenská filharmónia
20:00 Júlia Novosedlíková
Program:
Georg Friedrich Händel: Suita No. 2, F dur HWV 427
Ludwig van Beethoven: Sonata No. 31 Op. 110, As dur
Alexander Moyzes: Sonata Op. 2, e mol
Barokový skladateľ Georg Friedrich Händel (1685 – 1759) vydal v roku 1720 v Londýne zbierku ôsmich suít Suite de piece HWV 427. G. F. Händel bol obľúbeným a slávnym najmä vďaka operám, oratóriám a orchestrálnym suitám, no netreba zabúdať na čaro jeho tvorby pre klávesové nástroje. Pomenovanie„suita“ indikuje, že ide o viacčasťové dielo, v ktorom sú pospájané rytmicky kontrastné dobové tance. G. F. Händel však v tomto diele prekračuje dobovú prax a Sarabandu kombinuje s netanečnými časťami – Prelúdiom, Toccatou a Fugou.
Barokový nádych nájdeme aj v klavírnej Sonáte No. 31, Op. 110 od Ludwiga van Beethovena (1770 – 1827), ktorú skomponoval v roku 1821 ako súčasť zbierky troch sonát, ktoré vytvoril pre berlínskeho vydavateľa Adolfa Martina Schledingera. O sonáte sa dodnes veľa diskutuje, pretože je zakončená neštandardnou kombináciou pomalého lamentu (Arioso dolente) a energickej trojhlasnej fugy. Recitatív a lament kontrastujú s expresívnou fugou, čím posilňujú jej dramatické vyznenie. Ak by sme hľadali podobné prepojenie klavírnej sonáty a fugy v tvorbe slovenských skladateľov, jedným z príkladov môže byť dielo Alexandra Moyzesa (1906 – 1984) Sonáta Op. 2, ktorá získala v roku 1947 aj Cenu Matice Slovenskej. Sonáta sa skladá zo študentských kompozícií skladateľa, ktoré neskôr zoradil do podoby suity a finálne v roku 1942 do podoby sonáty, ako ju poznáme i dnes. Text: Kristína Gotthardt
21. 4. 2021 Nitrianska galéria
18:00 Martina Janegová
Program:
Martin Burlas: Papierový kráľ zaspáva (1983 – 84)
John Adams – Phrygian Gates (1978)
V 20. storočí sa viacero skladateľov snažilo zjednodušiť svoju hudobnú reč. Postupnou simplifikáciou a zameriavaním sa na menšie štruktúry sa začal rozvíjať hudobný svet minimalizmu. Opakujúce sa hudobné figúry a malé štruktúry sú základnými stavebnými prvkami časovo rozsiahlych kompozícií, počas ktorých má divák čas vnímať najmä rytmické a sonórne vlastnosti diel. Skladatelia Martin Burlas (1955) i John Adams (1947) zhodne dospeli vo svojej tvorbe k bodu, keď začali ako hlavný vyjadrovací kompozičný postup využívať minimalizmus. Oboch skladateľov spája ich vyrastanie v umeleckých rodinách, kde boli v kontakte s klasickou i jazzovou hudbou skrz svojich rodičov (skladateľ L. Burlas, otec jazzový saxofonista a mama jazzová speváčka v rodine Adamsových). Dobré orientovanie sa v štruktúrach klasickej hudby dovolilo skladateľom hľadať nové možnosti vyjadrovania. Martin Burlas pracuje paralelne na pôde klasickej i experimentálnej hudby, kde v rôznych zoskupeniach prezentuje svoje idey a pohľad na svet. Papierový kráľ zaspáva (1983/84) patrí medzi jeho skoršie diela, môžeme v ňom počuť jemnú a citlivú prácu so zvukom. Kalifornský skladateľ John Adams komunikuje s poslucháčmi v intenciách minimalizmu v skladbe Phrygian gates (1978), v ktorej je dôležitá repetitívnosť. Môže za to možno i fakt, že J. Adams toto dielo komponoval v malej chate v blízkosti pláže, kde sa denne pozeral na vlnenie mora. Text: Kristína Gotthardt
20:00 Fero Király
Program: Fero Király: Štyri eseje, pre klavír, elektroniku a internet (2021)
Tento projekt vznikol pre festival Piano Days. Fero Király ho uvádza s podtitulom: „Kto sme, kde sme, kam tak asi ideme, alebo internet vo forme bufetu (all you can scrape).“
Eseje:
- √2 = 1.41421356237309504880168872…
- Eritrea v labyrinte taxíkom #17
- Som Vakcína
- Nevykonávam to najlepšie, som prekážkou navigácie
Fero Király (1979) je etablovanou kompozičnou a interpretačnou osobnosťou slovenskej hudobnej scény. Spoločnosť pravidelne obohacuje aj svojou pedagogickou činnosťou, vďaka ktorej sa mladé talenty školia v nových hudobných technológiách už od útleho veku. Hudba F. Királyho v sebe zahŕňa rôzne klasické i experimentálne polohy. Často ho môžeme na koncertoch vidieť priamo v tvorivom procese pri live codingu a sound arte. Vo svojich projektoch zvykne spolupracovať s domácimi i zahraničnými umelcami, ktorí nemusia byť len hudobníci (tanečnica Zuzana Žabková, výtvarníci Kubinskí). Doménou F. Királyho je využívanie počítačov a elektronických vymožeností na hudobnú tvorbu. Skladateľ sa dlhé obdobie zaoberá klavírnou tvorbou minimalistického skladateľa Philipa Glassa, ktorú interpretuje v Cluster ensemble. Text: Kristína Gotthardt
23. 4. 2021 Štátny komorný orchester Žilina
18:00 Zuzana Biščáková
Program:
Ezio Carabella: Chiostri di Roma – slovenská premiéra
Galina Ustvoľskaja: Sonáta č. 5
Juraj Hatrík: Smutno spieva vtáčik ( ..canzona quasi una fantasia per mano sinistra)
Aram Chačaturjan: Toccata – slovenská premiéra
Olivier Messiaen: Ohnivý ostrov 1
Kompozície pre klavír majú zastúpenie v tvorbe takmer každého skladateľa a zároveň v tvorbe každej krajiny. Rôzne hráčske skúsenosti a rôzna história a tradícia klavírnej školy danej krajiny veľa napovedajú o tom, ako sa bude tvorba pre klavír uberať. Je prirodzené počuť inakosť hudobného tembru naprieč svetovými regiónmi, veď, nakoniec, dnes sa o tom môžete sami presvedčiť. Bude mať niečo spoločné talianska hudobná estetika Ezia Carabellu (1891 – 1964) s arménskym spiritom Arama Chačaturjana (1903 – 1978)? Alebo jej bude bližšie francúzska rytmická etuda Olivera Messiaena (1908 – 1992), ktorá hudobne vychádza z rituálov v Papua Novej Guinei? Bude si podobný Juraj Hatrík (1941) s dlho nepoznanou a v Rusku stále málo hrávanou skladateľkou Galinou Ustvoľskajou (1919 – 2006), pre ktorú bola hudba celým jej životom? Dokonca bola na svoje diela taká úzkostlivá, že interpretov osobne usmerňovala, čo majú ako zahrať alebo ich žiadala, aby jej dielo zahrali do telefónu, a tak im odovzdala ďalšie pokyny. Text: Kristína Gotthardt
20:00 Tomáš Boroš
Program:
Tomáš Boroš: Situácie (výber)
Tomáš Boroš: Tarantulky (výber)
Klavirista, pedagóg a skladateľ Tomáš Boroš (1971) sa už dlhé roky venuje pedagogickým úskaliam výučby hudobnej výchovy. Na jeho kurzoch učitelia okúsia, aké je to byť dieťaťom a naučia sa, ako podať informácie v menej tradičnej forme, a ako zapojiť dieťa do hodiny. Vo svojej tvorbe vychádza T. Boroš práve z pedagogickej praxe. Pretože vie, čo malý interpret potrebuje, prispôsobuje sa mu a tvorí hravé, rytmicky nápadité kompozície. Zbierka kratších klavírnych skladieb Situations (2019) privádza klaviristu do spleti rôznych situácií a polôh. Cieľom je zapojiť rôzne zmysly klaviristu a prepojiť ich s emóciami. Tarantulky (2020) pre štvorručný klavír sledujú inštrumentálne zručnosti klaviristu, pomáhajú uvoľniť ruku, fixovať končeky prstov, vedú k počúvaniu hry spoluhráča a ako koncertné kusy ich môžu použiť i skúsení klaviristi. Obomi zbierkami sa Tomáš Boroš snaží využiť celkový technický a zvukový potenciál klavíru ako nástroja a taktiež potenciál samotného hráča. Text: Kristína Gotthardt
24. 4. 2021 Slovenský rozhlas Bratislava
18:00 Zuzana Zamborská
Program:
Franz Schubert: Imprompu Ges dur op. 90 (Andante)
Impromptu As dur op. 90 (Allegretto)
Klement Slavický: 12 malých etud (výber)
Fryderyk Chopin: Polonéza cis mol op. 26 č. 1
Nocturno Des dur op. 27 č. 2
Fantázia – Impromptu cis mol op. 66
Eugen Suchoň: Preletel sokol
Klavírne miniatúry a inštruktívne kompozície sú dôležitou súčasťou repertoáru klaviristov, ktorí sa zvyčajne s týmito dielami stretnú počas svojho štúdia a neskôr sa k nim vracajú a prinášajú svoj nový, vyzretejší pohľad na ne. Každé vývojové obdobie sa pasuje s problematikou kompozície pre klavír svojím spôsobom. Jednak vďaka dobovému estetickému a hudobnému smerovaniu a jednak vďaka technickej úrovni nástroja. Dvaja skladatelia z 19. storočia sú v opozícii k novšiemu jazyku umelcov žijúcich v 20. storočí. Franz Schubert (1797 – 1828) napísal sériu ôsmich Impromptu v roku 1827, v ktorých sa oslobodzuje od vysoko prepracovanej sonátovej formy a na požiadavky vydavateľa komponuje formovo voľnejšie skladby. Schubertov nasledovateľ Fryderyk Chopin (1810 – 1849) bol tvorcom najmä klavírnej hudby. Polonéza Op. 26, No. 1, ktorá bola jeho vôbec prvou publikovanou polonézou, vznikla spolu s Nocturnom Op. 27, No. 2 v rovnakom roku (1836) a Fantázia – Impromptu Op. 66 (1835) vznikla o čosi neskôr. Rovesníci Klement Slavický (1910 – 1999) a Eugen Suchoň (1908 – 1993) vytvorili svoje diela ako inštruktívne kompozície pre mladších klaviristov, ktoré si získali výraznú interpretačnú obľubu v Česku i na Slovensku. V Suchoňovom divertimente Preletel sokol sú počuteľné inšpirácie slovenskou ľudovou piesňou, ktoré iste potešia každého domáceho diváka. Text: Kristína Gotthardt
20:00 Kristína Smetanová
Program:
Arthur Honegger: Troise pièces (Prélude, Hommage à Ravel, Danse),
Toccata et variations
Sergej Rachmaninov: Prelúdia op. 32 (č. 5, G-dur; č.10, h-mol; č.12, gis-mol)
Sergej Prokofiev: Sonáta op. 29, č. 4, c-mol
Traja skladatelia, ktorí žili na prelome 19. a 20. storočia, sa zhodne zaradili medzi velikánov skladateľských osobností. Arthur Honegger (1892 – 1955) – muž, ktorý bol fascinovaný vedeckým pokrokom, na čo odkazoval i vo svojich kompozíciách (Pacific 231, Rugby). Poslucháčom známy najmä symfonickými dielami, baletmi, operami a oratóriami, tvorba pre klavír nebola jeho doménou. Väčšinu klavírnych diel napísal medzi rokmi 1916 – 1923. Trojčasťová kompozícia Troise pièces (1919) vzdáva v strednej časti hold francúzskemu skladateľovi Mauricovi Ravelovi, pričom nadväzuje na jeho Sonatinu. Ruský skladateľ a klavírny virtuóz Sergej Rachmaninov (1873 – 1943) napísal mnoho klavírnych kompozícií. Trinásť Prelúdií Op. 32 (1910) prechádza durovými a molovými tóninami, čím sa akoby striedajú tragické lyrické nálady s vášnivejšími dramatickými. Sergej Prokofiev (1891 – 1953) bol taktiež skladateľom a zároveň klaviristom, ktorý podobne ako Rachmaninov odišiel z Ruska do Ameriky a západnej Európy, kde sa živil koncertovaním a dirigovaním. S. Prokofiev paralelne tvoril veľké vokálno-orchestrálne diela (balety, opery) a klavírne kompozície. Sonátu Op. 29 (1917) skomponoval na pamiatku svojho priateľa Maximiliana Schmidthofa, ktorý spáchal samovraždu. Text: Kristína Gotthardt
Online stream koncertov: FB InMusic, Slovenská filharmónia, Nitrianska galéria, Štátny komorný orchester Žilina, Rádio DEVÍN, .týždeň, Opera Slovakia
SPRIEVODNÝ PROGRAM
Piano Days odštartuje online diskusia časopise .týždeň. 16. 4. 2021 o 18:00 v rámci InMusic Talk Ivan Šiller a Tomáš budú debatovať o klavíroch, klavírnych recitáloch a predstavia festivalových účinkujúcich.
Online stream: FB InMusic, .týždeň
Rádio Devín počas festivalu odvysiela niekoľko relácií venovaných klavíru:
23. 4. 2021 o 19:00 – Večer na tému – diskusná relácia Andreja Šubu o historických kontextoch klavíra
24. 4. 2021 – Klavírny deň Rádia Devín
11:00 – 12:00 Hudobná dielňa Tomáša Boroša – Toy piano s Ivanom Šillerom
13:00 – 13:30 Slovenská klavírna tvorba vo výbere Márie Gavalovej
14:30 – 15:00 Musica vocalis – Jozef Červenka o spojení hlasu a klavíra
15:30 – 17:00 Festivalové reminiscencie – Silvia Zvarová vyberá z ponuky záznamov live koncertov EBU (Európskej vysielacej únie). Zaznie prvý klavírny koncert Fryderyka Chopina a druhý Sergeja Rachmaninova