Takmer úplnou náhodou, len vďaka jedinej správe na sociálnej sieti, som sa dozvedel, že v utorkový podvečer 6. júna 2017 sa v Koncertnej sále Župného domu v Nitre uskutoční na mieste pomery vskutku ojedinelé hudobno-intermediálne podujatie. Už len keď vymenujem účinkujúcich, tak každý do súčasného umenia zainteresovaný človek aicky zbystrí svoju pozornosť: prominentné hudobné teleso Cluster ensemble, významný súčasný skladateľ Peter Machajdík (tentoraz v úlohe improvizátora na elektrickú gitaru), špičková tanečníčka Petra Fornayová (v úlohe konceptu predstavenia Diamondance) s poslucháčmi Súkromného konzervatória v Nitre a v neposlednom rade SoundOrchestra zostavený zo žiakov ZUŠ J. Rosinského pod vedením klaviristu a skladateľa Fera Királyho, resp. klaviristky a učiteľky Martiny Janegovej (pôsobiacej o. i. v súbore VENI i ako hosťka tria NE:BO:DAJ). Poviete si, zvláštna kombinácia, no všetko postupne a komplementárne spolu súznelo…
SoundOrchestra najprv koordinovaný Királyom ovládal jeho samplovací multinástroj v jeho hravej hudobnej koláži, po ktorej v istom časovom odstupe nasledovali verzie rôznych grafických notácii Milana Adamčiaka. Tie s opäť pohrúženými deťmi naštudovala v sugestívnom poňatí už spomínaná M. Janegová – svoj set ukončili vtipnými didaktickými hrami Zvukotinky.
Projekt Diamondance bol jedným z ťažiskových momentov večera, kde na ploche temer celej polovice Koncertnej sály sa rozprestierala Adamčiakova obria partitúra (ešte z konca 60. rokov minulého storočia), resp. koberec pre študentov tanečného odboru uvedeného konzervatória. Za zvukov Machajdíkovej imponujúcej hry vo voľnej réžii P. Fornayovej po nej tanečníci a herci behali, pohybovali sa a vytvárali experimentálne pohybové etudy.
K vrcholom večera patrili bezpochyby aj kompozície Martina Burlasa v podaní Cluster Ensemble Hudba pre Róberta Dupkalu a celkom nová skladba dream fever, ktorá zaznela vo svetovej premiére(!:-). Večer toto komorné teleso, ktoré sa minulý rok preslávilo vo svete výnimočným projektom 3-CD s hudbou Philipa Glassa, zavŕšilo experimentálnou, pôsobivou „kódou“ Daniela Mateja JMF for DM pre sólovú flautu a ansámbel, a to za osobnej prítomnosti autora.
A prečo enigmaticky znejúci názov koncertu 50-60-70? Išlo len o alúziu na viac-menej nedávne jubileá troch zo spomenutých skladateľov: Mateja, Burlasa a Adamčiaka, ktorý nás, bohužiaľ, začiatkom tohto roka náhle opustil. Z celého večera by mal isto nemalú radosť, tak ako všetci prítomní, ktorí túto po každej stránke osviežujúcu akciu mali to šťastie zažiť…
Július Fujak
Pozrite si fotografie z koncertu: https://in-music.sk/novinky/50-60-70-v-nitre-fotoreport/