Pôvodne som si myslel, že mi pošle niekoľko stručných poznámok. Bol som milo prekvapený jeho podrobnými odpoveďami.
Položil som mu tri jednoduché otázky. Zaujímalo ma, čo a prečo rád číta, počúva a pozerá.
Verím, že aj pre vás to bude príjemné čítanie.
Čo (a aj prečo to) rád čítam
V poslednom období čítam veľmi málo (nemám na to ani čas, ani energiu). Pozerám sa často na moje poličky s knihami, ktoré čakajú na prečítanie. Je ich ešte strašne veľa a neviem, či to vôbec do konca života stihnem… Rád si však listujem v časopisoch s architektonickým, alebo dizajnovým zameraním (máme krásnu starú chalupu a občas si potrebujem „dobiť“ inšpiráciu k jej zariaďovaniu) a mám doma ohromné množstvo kníh o výtvarnom umení. Najväčšiu radosť v ostatnom období mi priniesla monografia Davida Lyncha Someone is in my House, ktorého svet pozná najmä ako režiséra, je to však vynikajúci maliar a zo svojho maliarskeho videnia sveta čerpá aj vizuálne inšpirácie k svojim filmovým scénam, o čom málokto vie. V ostatných rokoch vo mne zanechala hlbokú stopu kniha Nicole Kraussovej Dějiny lásky. Momentálne čítam autobiografickú knihu Tary Westoverovej Vzdělaná, ktorá vo mne rezonuje aj preto, lebo v nej miestami nachádzam podobnosti s mojím vlastným detstvom…
No a včera som si objednal knihu esejí Postsedliaci: Slovenský ľudový protest od Juraja Buzalku, ktorá vyzerá vzrušujúco, lebo podľa mňa veľmi jasnozrivým a hlbokým spôsobom odhaľuje podstatu „popletenej slovenskej duše“ a vysvetľuje, „prečo sme, akí sme“… Internet mi oznámil, že kniha je už vypredaná a musím počkať na dotlač 10. októbra.
Čo (a aj prečo to) rád počúvam
Som hudobník, hudbu strašne prežívam, vie ma dostať do úplnej eufórie ale aj vytočiť do bezvedomia. Nedokážem ju počúvať inak ako sústredene, z čoho vyplýva, že ju takmer nepočúvam, lebo na sústredené počúvanie mám v hektike života len veľmi málo času (hudbu ani v rádiu nepočúvam, lebo by som sa nedokázal na nič iné sústrediť). A oddychovať pri hudbe nedokážem (na to mám telku)…
Čo (a aj prečo to) rád pozerám
Som súčasťou „televíznej generácie“ (moje detstvo a puberta sa odohrávalo v 70. a 80. rokoch 20. storočia), takže zvláštna „závislosť na televízii“ mi ostala dodnes. Televízia je pre mňa formou „večerného ničnerobenia“. Nie som na sociálnych sieťach a na Internete som väčšinou iba z pracovných a pragmatických dôvodov (ak niečo potrebujem nájsť), ale mojím skutočným vizuálnym médiom je televízia. Napriek tomu, že mám v počítači a na DVD nosičoch množstvo dobrých filmov, pozerám ich zriedka (zriedka chodím aj do kina) a radšej sa oddávam ponukám, ktoré mi každý večer poskytujú televízne kanály (mám rád detektívky a detektívne seriály). Sám sa nad tým niekedy čudujem a pýtam sa, prečo je toto „večerné ničnerobenie“ pri telke pre mňa také príťažlivé (veď ponuky televíznych kanálov sú obmedzené aj obmedzujúce a ja mám doma predsa toľko dobrých filmov!)… Jedinú odpoveď, ktorú si na to viem dať je to, že som súčasťou „televíznej generácie“ a privykol som si relaxovať týmto spôsobom…
Pozeranie dobrých filmov pre mňa nie je relaxom, tak ako pre mňa nie je relaxom počúvanie dobrej hudby (keďže som hudobník, zlú hudbu vôbec nepočúvam, lebo ma vytáča) – ja umením aj umenie „žijem“, aj keď som „iba“ v pozícii diváka, či poslucháča, často teda bývam po dopozeraní dobrého filmu, alebo vypočutí dobrej hudby „vyčerpaný“…
Jedným z mojich najobľúbenejších režisérov, ale aj umelcov ako takých je David Lynch (milujem ho však aj ako maliara). Z jeho filmov mám najradšej Divokosť v srdci a Twin Peaks. Ďalším „top“ filmom je prelet nad Kukučím hniezdom Miloša Formana. Každý z týchto filmov som videl určite viac, ako päťkrát. Z posledného obdobia ma veľmi zaujal film First Reformed Paula Schradera (zatiaľ som ho videl „iba“ štyrikrát, ale určite sa k nemu ešte neraz vrátim). Ale aj dnes večer budem po úmornom dni pozerať v telke nejakú detektívku…
Ak by ste chceli podporiť našu prácu v InMusic môžete si kúpiť naše CD alebo knihu.
– Ivan Šiller