Na novembrovom koncerte Ensemble Ricercata v Slovenskom rozhlase zaznie vo svetovej premiére aj skladba Mariana Lejavu Quintettino tenero (illuminato dal grande Amadeo) (Notturno no. 7). Teda “Malé nežné kvinteto (osvietené veľkým Amadeom) (Nokturno č. 7)”. S autorom sme sa porozprávali o novej kompozícii či stále neobjavenom Mozartovi.
Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu novej skladby?
Inšpiráciou bola samotná objednávka Ivana Šillera a fakt, že na koncerte zaznie aj úžasné Mozartovo Kvinteto KV 452! A v ňom prvý akord Es-dur spustil moju imagináciou a inšpiroval dielo, ktoré svojím charakterom a rozsahom nadväzuje na cyklus 6 noktúrn z rokov 2000 – 2006. Rozhodol som sa teda načať druhý cyklus noktúrn a dnešná skladba je prvým z nich, v poradí však už č. 7.
V skladbe, ktorá má tri miniatúrne časti, potom postupne k veľkému Amadeovi pripájam o nič menších Ligetiho, Wolfa spolu so Schoenbergom a Bergom a Kurtága s Ivesom. Drobné názvuky a mikrocitácie úzkeho výberu mojich hrdinov sprítomňujú okamih návratu k Mozartovmu akordu. U mňa zaznieva až úplne na koniec diela. Dielo sa môže hrať teda aj od konca do svojho začiatku. Túto verziu však musím najprv znotovať vzhľadom na komplikovanú štruktúru. Jedného dňa.
Aký je váš vzťah k „veľkému Amadeovi”?
Mozart ma sprevádza už od detstva, jeho g-mol symfónia KV550 je jednou z troch symfónií, ktoré ma vyslali na celoživotnú púť hudobníka (ďalšími sú Eroica a Dvořákova osmička). Moje prvé skladateľské pokusy boli v znamení kostrbatých pokusov o imitáciu tohto velikána. Z času na čas sa k nemu vrátim a zisťujem, ako málo o ňom skutočne vieme, a aká záhadná, napriek všeobecne deklarovanej prístupnosti, je jeho hudba plná kódov a odkazov. Dovoľujem si tvrdiť, že ani hudobníci v skutočnosti netušia, čo nám odkázal. Áno, hudba je to príjemná, pekná, ľúbezná, výsostne harmonická, dokonca vraj s liečivými účinkami, ale jej pravú podstatu musí ľudstvo ešte odhaliť. A Kvinteto KV 452 je jedným z tisícky týchto „kódov“. Nie nadarmo som mu venoval svoju prvú operu, ktorú som nazval „Bohumilý“.
Čo zažíva skladateľ/ka pri premiére svojej skladby v interpretácii hudobníkov a hudobníčok?
Hovorí sa, že skladateľ nesie svoju „kožu na trh“ a je to absolútne tak. Vôbec každý umelec, ktorý konfrontuje svoje umelecké dielo s publikom je v takejto situácii. Jeho duša je vystavená napospas „davu sledujúcich očí“ (a uší v mojom prípade), je obnažená, sama a nevie, čo s ňou bude. Úprimne, radšej svoje diela osobne interpretujem, lenže zase z nich nemám poslucháčsky zážitok. Keď si zase sadnem ako poslucháč (čo je málokedy), trpím, či sa všetko podarí tak, ako som napísal. Na koncerte Ensemble Ricercata v Rozhlase však budem sedieť a vychutnávať si zážitok interpretácie skvelých muzikantov – priateľov. Viem, že to bude o radosti.
Za rozhovor ďakuje Katarína Uhrová
Rozhovor s Tomášom Borošom, ktorého skladba tiež zaznie vo svetovej premiére, si môžete prečítať tu
27. 11. o 19:00 Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu.
Projekt Ensemble Ricercata v Slovenskom rozhlase podporil z verejných zdrojov ako hlavný partner Fond na podporu umenia. S podporou Bratislavský kraj. S finančným príspevkom Hudobný fond. S podporou Slovenský ochranný zväz autorský. Mediálnym partnerom projektu je Hudobný život a Opera Slovakia.
Foto: Petra Benovsky