Ensemble Ricercata v zostave Tomáš Boroš a Ivan Šiller vystúpi 29. septembra v novozámockej Galérii umenia Ernesta Zmetáka. Čo budú hrať?
Dvojica uvedie program nazvaný Cinema zostavený z jedinečných skladieb viacerých autorov. Pozrime sa na ne bližšie:
Dielo Cinéma, ktoré zložil Erik Satie (1866 – 1925), je prvou komponovanou skladbou pre film. Vzniklo v r. 1924 k filmu Entr’acte od René Claira. Hudba predznamenáva nástup minimalizmu s jeho typickými znakmi – jednoduchými tónovými štruktúrami, výraznou rytmikou a repetitívnosťou. Formovo je dielo komponované tzv. blokovou technikou, kde jednotlivé pasáže sú k sebe priraďované bez spojovacích úsekov. Film Entr’acte sa odohráva v Paríži, pozostáva z dvoch častí, pričom v úvodných dvoch minútach sa nám v ňom predstavia Erik Satie a maliar a básnik Francis Picabia.
Na koncerte v Nových Zámkoch sa objavia aj Tarantulky. Tomáš Boroš ich dôverne pozná: „Tarantulky sú titulnou skladbou mojej klavírnej zbierky pre štyri ruky. Sú predzvesťou toho, čo nás v nej čaká: hravá poetika, netradičné spôsoby hry, tvorivá interpretácia, krehký humor a delikátna zvukovosť. Okrem týchto spoločných charakteristík prináša každá zo skladieb odlišnú atmosféru a nejaké prekvapenie. Jednotlivé skladby, okrem svojho hudobného obsahu, sledujú aj podporu konkrétnej hudobnej schopnosti a inštrumentál- nej zručnosti (uvoľnenie hracieho aparátu, fixovanie končekov prstov pri voľnej ruke, „dopočúvanie“ skladby, efektívne zapojenie svalov pohybového ústrojenstva pri hre, počúvanie vlastnej hry a hry spoluhráča, tvorba zvuku, modelovanie zvuku v procese hry, práca s pedálom a pod.). Skladby sú však funkčné aj ako koncertné kusy a hudba na počúvanie, a to dokonca aj pre dospelého interpreta i príjemcu.”
Tomáš Boroš a Ivan Šiller zahrajú aj cyklus skladieb Moja matka hus skladateľ napísal pre deti svojich priateľov Idu a Cipa Godebských, ktorým je venovaná aj Sonatína pre klavír. Dielo tvorí päť skladbičiek, ktorých inšpiráciou boli rozprávky francúzskych spisovateľov Charlesa Perraulta, Madame d’Aulnoy a Madame Leprince de Beaumont. Rozprávkové príbehy nie sú vymyslené, sú to majstrovsky spracované témy z ľudového prostredia, ktoré nesú aj určité morálne ponaučenia.
Klavírna verzia sa skladá z piatich kontrastných častí, pričom každá z nich hudobne „opisuje“ konkrétny príbeh. Každá rozprávka má svoj názov, niektoré z nich dopĺňa citácia z originálnych literárnych diel. Prvá časť Pavana Spiacej krásavice je jednoduchou, pokojnou, krátkou skladbičkou, ktorá približuje krásu spiacej dievčiny a otvára poslucháčovi dvere do čarovného sveta rozprávok.
Druhú časť Palček Ravel doplnil textom Charlesa Perraulta (1628 – 1703), ktorého príbehy vyšli v zbierke Príbehy alebo Rozprávky zo starých čias s ponaučeniami: „Zdalo sa mu, že ľahko nájde cestu pomocou omrviniek chleba, ktoré sypal všade, kade prechádzal. Bol však veľmi prekvapený, keď nenašiel ani jedinú omrvinku; prileteli vtáčiky a všetko zjedli!“ Hudba Palčeka je jemná, vlní sa ako cesty, ktoré majú priviesť deti domov, zároveň nekonečná, niekedy plná otázok, hrozieb i strachu. Zmätené blúdenie Ravel vyjadruje špecifickou hrou s metro-rytmom – radením čoraz dlhších taktov za sebou (2/4, 3/4, 4/4, 5/4) a narúšaním pravidelnosti pulzu.
Špata, Cisárovná pagod je tretím príbehom cyklu. Námet pochádza od francúzskej spisovateľky Madame Catherine d’Aulnoy (1651 – 1705). Madame d’Aulnoy bola známa svojou záľubou v písaní fantazijných príbehov, ktoré nazývala contes de fées (rozprávky). Hudba je rýchla, rytmický pohyb evokuje hru zvonov, ku ktorým sa pridávajú hudobné nástroje, rozoznievajú sa a radujú zo zvuku. Ravel znova cituje z rozprávky: „Vyzliekla sa a vošla do kúpeľa. Hneď všetky pagody začali spievať a hrať na hudobných nástrojoch; jedny mali teorby urobené z orechovej škrupinky, iné mali violy spracované zo škrupiniek mandlí, lebo bolo treba nástroje prispôsobiť ich vzrastu.“
Štvrtá rozprávka nám približuje Rozhovory Krásky so Zvieraťom, autorkou ktorých je francúzska spisovateľka Marie Leprince de Beaumont (1711 – 1780). Ravel sa inšpiroval konverzáciou dvoch hlavných postáv: – „Keď myslím na tvoje dobré srdce, nezdáš sa mi taký škaredý.“ „Ach, mám naozaj dobré srdce, ale som ohavný.“ „Je veľa ľudí, ktorí sú oveľa ohavnejší než ty.“ „Keby som bol múdry, zložil by som ti za to na poďakovanie poklonu, ale veď ja som iba hlúpe zviera.“ – „Kráska, zoberieš si ma za muža?“ „Nie, Zviera!“ – „Umieram šťastný, pretože ťa ešte raz vidím!“ „Nie, môj najdrahší, nezomieraš. Budeš žiť, aby si sa mohol stať mojím manželom.“ A hľa, Zviera zmizlo a ona uvidela pri svojich nohách princa, krásneho ako láska, a princ jej ďakoval za vyslobodenie zo zakliatia. Ravelova hudba podmanivo sprevádza všetky stretnutia Krásky a Zvieraťa. Sugestívny valčíkový pohyb vyvoláva pocit, že títo dvaja spolu tancujú a rozprávajú sa, inokedy Zviera prejaví svoju desivú tvár, aby sa vzápätí premenilo na milujúceho tvora, ktorý hľadí do pôvabnej tváre krásnej dievčiny. V záverečnej časti Začarovaná záhrada sa cyklus uzatvára a vrcholí hlaholom zvonov.
Texty napísali Andrea Bálešová a Tomáš Boroš
Projekt Ensemble Ricercata – rezidenčný súbor mesta Nové Zámky 2020 podporil z verejných zdrojov ako hlavný partner Fond na podporu umenia. S finančným príspevkom Hudobný fond. S podporou SOZA.