Pozrime sa na najbližšie koncerty Ensemble Ricercata v Nových Zámkoch (30. 8.) a v Bratislave (31. 8.). Program tvoria diela autorov Leoš Janáček, Darius Milhaud a Robert Kolář.
Vyberáme z koncertného bulletinu. Text napísala Kristína Gotthardt.
Najprv historický kontext: „V 20. storočí bolo v európskej klasickej hudbe niekoľko osobností, ktoré sa chceli vymaniť z kompozičných štandardov predchádzajúcej epochy 19. storočia. Pri hľadaní nových možností smerovania klasickej hudby sa začali viac zaujímať o ľudovú hudbu a hudbu iných kultúr. Prevzatie rytmických, melodických či harmonických prvkov z týchto hudobných kultúr prinieslo do ich hudby nové elementy, a tak rozšírilo zvukové spektrá klasickej kompozície.
Leoša Janáčka (1854 – 1928) celoživotne fascinovala ľudová hudba, ktorá preňho bola bezodnou studnicou nápadov. Od ľudových tvorcov odpozoroval melodické i harmonické konštrukcie a podrobne sa zaoberal i rytmom reči, čoho dôkazom je jeho „nápěvková teória“, ktorú uplatňoval vo svojich dielach (napr. opera Její pastorkyňa). Janáčkova vokálna tvorba sa s veľkou obľubou vyskytuje na svetových koncertných pódiách dodnes. Krkolomné české slová sa neváhajú naučiť i cudzokrajní interpreti, po Janáčkovi je jednoducho veľký dopyt.
Skladateľove Říkadla (1926) existujú vo viacerých verziách – nástrojových a speváckych obsadeniach, no pôvodne boli určené pre spev, klarinet a klavír, a takto zaznejú aj na obidvoch koncertoch. Janáčka k práci inšpirovali detské riekanky, ktoré vychádzali v Lidových novinách aj s obrázkami českých výtvarníkov (Lada, Sekora, Halla). Skladateľ mal pôvodne v pláne počas koncertu tieto obrázky premietať, no vtedajšia technika skomplikovala túto ideu. Texty piesní odhaľujú čisté mysle detí, ktoré vnímajú svet z inej perspektívy. Vtip textov sa presúva do melódií a rytmov spevu aj sprievodných nástrojov, čím Janáček verne kopíruje spontánne prejavy najmenších.
Počas nemeckých štúdií mal Janáček za úlohu skomponovať tri Romance pre husle a klavír. Nakoniec medzi 27. októbrom a 17. novembrom 1879 skomponoval až sedem Romancí, no do dnešných dní sa zachovala len jediná, ktorú objavili až v roku 1930 v brnianskych archívoch. Romance, JW VII/3 (1879) mala premiéru v Ivančiciach v roku 1904.
Janáčkovu zberateľskú aktivitu v oblasti ľudovej kultúry dokumentuje dielo Moravská lidová poesie v písních, JW V/2, ktorú tvorí 53 úprav ľudových piesní. Skladateľ na cykle pracoval deväť rokov (1892 – 1901), pričom piesne vyšli postupne v dvoch celkoch. Janáček si vyberal rôzne námety zo života – od svadby, cez nešťastnú lásku až po lásku naplnenú.
Na tvorbu francúzskeho skladateľa Dariusa Milhauda (1892 – 1974) malo vplyv detstvo prežité v Provensálsku, dvojročný pobyt v Brazílii a taktiež kontakt so skladateľmi, ktorí tvorili hnutie Les Six – Parížska Šestka. V tomto hnutí chceli odbúrať impresionistické a wagnerovské hudobné prvky, snažili sa hudbu zjednodušiť a tým ju aktualizovať a priblížiť poslucháčom. Okrem toho na Milhaudove dielo, ktoré zaznie na koncertoch, vplýval i pokrok v oblasti výroby nástrojov.
Reakciou na tieto vylepšenia je napríklad Suita pre husle, klarinet a klavír, op. 157b (1936), ktorej štyri časti majú kontrastné nálady. V prvej časti Ouverture môžeme počuť komplikované synkopické latinské rytmy. Divertissement je pokojnejšie, necháva vyniknúť dialóg klarinetu a huslí. Tretia časť Jeu (Hra) je opäť energická, ako búrlivý ľudový tanec. V poslednej časti Introduction et nal sa nástroje polytonálne prelínajú pomedzi seba, no neskôr prichádzajú i bluesovo koncipované úseky a vracia sa hravosť.
Rozihrane a zvesela sa začína aj Milhaudove o dvadsať rokov mladšie dielo Duo Concertant (1956) pre klarinet a klavír. V tejto kompozícii klavír raz slúži ako sprievod pre sólový klarinet a raz mu je partnerom, s ktorým vytvára komplikované kontrapunkty. Skladbu otvára i uzatvára veselá melódia odvodená z provensálskych ľudových piesní.
Dielo Saudades do Brasil, op. 67 (1920) vzniklo po autorovom návrate z Brazílie. Presnejšie ide o 12 tancov pre klavír, ktoré sú akoby Milhaudovými nostalgickými spomienkami na jeho dvojročný pobyt v Latinskej Amerike. Jednotlivé tance sú približne dvojminútovými skladbičkami, v ktorých rytmy vychádzajú z brazílskych tancov a melódie z tamojších ľudových a populárnych piesní. Každá časť je venovaná jednému z Milhaudových priateľov, posledná konkrétne literátovi Paulovi Claudelovi, vďaka ktorému sa Milhaud do Brazílie dostal.”
Aj Robert Kolář (1982) sa vo svojej skladbe, ktorú súbor na koncertoch uvedie, inšpiruje ľudovou tvorbou. O skladbe píše: „Iavnana v gruzínčine znamená „uspávanka“. Je to adaptácia ľudovej uspávanky v západogruzínskom megrelskom jazyku pre husle, klarinet a klavír, ktorá vznikla na jeseň 2015 pre projekt Kompozičného laboratória venovaný novým slovenským dielam s rovnakým nástrojovým obsadením ako Kontrasty Bélu Bartóka. Mal som už dokončenú inú skladbu, bližšie odkazujúcu na Bartóka, keď nás všetkých zastihla správa, že v Rejkjavíku zomrel Juraj Kušnierik. S ňou prišiel aj okamžitý podnet napísať niečo celkom iné. Voľba akosi aicky padla na krásnu pieseň pre ženský trojhlas a brnkací nástroj, ktorú som poznal z interpretácie gruzínskej ženskej skupiny Sathanao – ako na symbolickú spomienku na náš posledný rozhovor s Jurajom, počas ktorého mi navrhol spoločne pripraviť rozhlasovú reláciu venovanú gruzínskej literatúre a hudbe. Nápad sa už nepodarilo uskutočniť; naše cesty sa zakrátko rozišli: tá Jurajova viedla na Island, moja do Tbilisi…”
Tento program Ensemble Ricercata uvedie
30. 8. 2020 Nových Zámkoch, udalosť na Facebooku
31. 8. 2020 v Bratislave, udalosť na Facebooku
Foto: Jaroslav Ľaš