Ligeti +

O podujatí

Musica ricercata môže byť metaforicky označená ako „Ligetiho mikrokozmos“ – mladý skladateľ na prahu tridsiatky sa rozhodol začať od nuly a vyskúšať možnosti, ktoré ponúka náš tónový systém. V jedenástich drobných skladbách postupne vznikajúcich v rokoch 1951 – 1953 sa od opakovania jediného tónu prepracováva k superkomplexnému chromatickému ricercaru, v ktorom klavirista občas musí čítať štyri osnovy súčasne. No tieto kúsky nesledujú iba vopred určený konštrukčný plán; sú kaleidoskopickým pohľadom na rôzne zákutia hudobného sveta mladého Ligetiho – je tu clivota nástojčivo opakovaných archaických motívov, evokácie Bartóka, ohlasy jazzu i balkánskych rytmov, ale aj prokofievovský sarkazmus. Vždy s plnokrvnou expresivitou a ligetiovským humorom.

RK

  György Sándor Ligeti (1923 – 2006) sa narodil v Transylvánii (Sedmohradsko), svoj život však striedavo prežil v rôznych krajinách a neskôr získal rakúske občianstvo. Študoval kompozíciu u Ferenca Farkasa a Sándora Veressa. Pred odchodom z Maďarska v roku 1956 prednášal harmóniu a kontrapunkt na Lisztovej akadémii v Budapešti. V Kolíne nad Rýnom ho zaujala hudba Karlheinza Stockhausena, Mauricia Kagela a Pierra Bouleza. V 60. rokoch pôsobil na hudobných kurzoch v Darmstade. V roku 1973 sa stal profesorom kompozície na Hochschule für Musik und Theater. Jeho dielo významne ovplyvnilo mnohé generácie hudobníkov.

IL

    Konštruktivizmus kontrapunktických techník použitých v skladbe Ex nihilo vyrastá zo skúmania možností ohýbania zvukových komplexov prelínajúcich sa trojzvukov divergujúcich do melodických línií atomizovaných k jednotlivým tónom paralelne s ich spätným preskupovaním sa do rôznych dvanásťtónových zhlukov. Kompozičný proces bol modelovaný v zmysle idey objavovania hudby akoby z ničoho (ex nihilo), ktorú nachádzame napríklad aj v klavírnom cykle Musica ricercata Györgya Ligetiho.

Lukáš Borzík

  Lukáš Borzík (1979) absolvoval magisterské štúdium skladby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením Vladimíra Bokesa, doktorandské štúdium absolvoval u Jevgenija Iršaia. V roku 2006 získal v medzinárodnej skladateľskej súťaži Alexandra Moyzesa 1. cenu za skladbu Ask the Mirror, ktorú v roku 2011 nahral rakúsky komorný súbor Ensemble Reconsil. Od roku 2011 pôsobí ako pedagóg na katedre skladby a dirigovania VŠMU a na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V roku 2011 Hudobný fond vydal jeho profilové CD s názvom Cantico delle Creature. Jeho diela znejú na domácich i zahraničných koncertoch a festivaloch.     Mojou asi celoživotnou kompozičnou témou, ktorá formuje… myslím si… nielen moje skladby…, je priestor a čas vo viacerých „dimenziách hudby“. Tento element je veľmi dôležitý aj v klavírnom cykle Musica Ricercata autora Györgya Ligetiho. Priestor, ktorý sa v čase postupne, od skladbičky k skladbičke, zapĺňa všetkými dvanástimi tónmi chromatického radu, sa ukazuje ako bohatý inšpiračný zdroj.

Peter Dan Ferenčík

  Peter Dan Ferenčík (1986) je jedným zo žiakov kompozičnej školy profesora Vladimíra Bokesa. Jeho tvorba je ovplyvnená touto vyše 30-ročnou tradíciou, rovnako ako úvahami a pokusmi na poli experimentu s priestorom a časom v akustickej hudbe. Jeho diela zazneli na viacerých domácich i zahraničných festivaloch, napr. Ostravské dny nové hudby (CZ), Traverse (FR), Haydn the Progressive (AT), Axes (PL), Orfeus (SK). V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na VŠMU. Je zároveň iniciátorom a dramaturgom projektu Rezidenčný súbor Rádia Devín.   Hudobné myslenie Györgya Ligetiho malo vplyv na moju tvorbu. Skladba Footprints je odzrkadlením kompozičných postupov a techník, ku ktorým som sa dostala počas svojho štúdia a prijala ich za vlastné, lebo nimi dokážem vypovedať to, čo vo vnútri počujem, a práve to je pre mňa veľkou výzvou a zároveň aj dobrodružstvom. Inštrumentácia tejto skladby je timbrovou akustickou hrou, kde kombináciou nástrojov, tónových výšok, rytmických štruktúr môžem dosiahnuť pre mňa inovatívne zvukovo-farebné výsledky.

Želislava Sojak Subotić

  Želislava Sojak Subotić (1989) vyštudovala skladbu na Vysokej škole múzických umení pod vedením Jevgenij Iršaia. Na recitáli srbskej klaviristky Marije Ligeti Balint zazneli jej skladby, ktoré spolu s inými boli následne vydané v klavírnej zbierke. Zúčastnila sa viacerých medzinárodných festivalov, kde zaznela aj jej tvorba (Haydn the progressive – Eisenstadt aXes – The New Music Triduum; Orfeus; Rezonancie; Prehliadka mladých skladateľov – Soozvuk; ARS NOVA Cassoviae) V roku 2012 vyhrala prvú cenu za skladbu In caelo eloqui… pre dve violončelá na medzinárodnej súťaži Donne in musica v Kragujevci (SRB).     Ako hudobný pedagóg vyznávajúci idey Orffovho Schulwerku sa v poslednom čase zameriavam na elementárnu štruktúru hudby, atomizáciu i synkrézu jednotlivých prvkov hudobného celku. Princípy, modely, ostináta. Výzva pre učiteľa hudby ako aj skladateľa je túto racionálnu „skladačku“ pretvoriť na zážitok, hru, emóciu, živú hudbu. Tento spôsob myslenia a táto výzva stáli aj na začiatku mojej skladby Blocks.

Tomáš Boroš

  Tomáš Boroš (1971) vyštudoval učiteľstvo hudobnej výchovy a slovenský jazyk na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. V kompozícii sa vzdelával najprv súkromne u Tadeáša Salvu, neskôr na VŠMU v Bratislave (Vladimír Bokes) spolu so štúdiom klavíra (Zuzana Paulechová). Absolvoval štipendijné pobyty v Darmstadte a Reichenau. Je hudobným redaktorom Slovenského rozhlasu a pôsobí tiež ako pedagóg a vedúci katedry hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte UK. Jeho diela sú pravidelne uvádzané na domácich festivaloch (Melos-Étos, Večery novej hudby, Nová slovenská hudba, Konvergencie a i. v podaní Slovenskej filharmónie, VENI ensemble, Melos Ethos Ensemble, Opera Aperta, Požoň sentimentál a ď). Tomáš Boroš pravidelne vedie hudobné workshopy a venuje alternatívnym prístupom v oblasti hudobnej pedagogiky.     Osoba Györgya Ligetiho zohráva v mojom živote veľmi dôležitú úlohu. Už od mojich prvých kompozičných pokusov v ňom vidím môjho učiteľa a vzor. Evolučnosť cyklu Musica Ricercata, ktorá vzniká rozširovaním nového tónového komplexu o jeden tón, je blízka aj môjmu kompozičnému mysleniu. Omicron III – Archaea pokračuje v skúmaní ďalších možností využitia takéhoto systému.

Matej Sloboda

  Matej Sloboda (1988) je slovenský skladateľ, dirigent a improvizátor, realizujúci sa najmä na poli súčasnej hudby. Momentálne študuje pod vedením Ivana Buffu na VŠMU. V roku 2012 založil komorný súbor Ensemble Spectrum, s ktorým uviedol diela slovenských ale aj zahraničných skladateľov na festivaloch Bach Tribute, Konfrontácie, Orfeus a. i. Pod jeho vedením odzneli slovenské premiéry skladieb V. Bokesa, J. Iršaia, A. Pärta, ako aj svetové premiéry Ľ. Bernátha, P. Javorku, L. Rótha, M. Tótha a iných.     Ligetiho Musica ricercata je dielom pokračujúcim v intenciách Bartókovho Mikrokozmu, akoby jeho siedmym zošitom. Už jej začiatok, postavený na rytmizácii tónu a to demonštruje. Zvláštne je, že dnes väzbu Bartók – Ligeti vnímame intenzívnejšie ako pred polstoročím. Je zreteľná v diele, ktorému je venované dnešné podujatie, ale aj v skladbách z vrcholného tvorivého obdobia (Aventures, Lontano), či v klavírnom alebo husľovom koncerte. Moja Musica ligeta op. 90 pre štyroch vynikajúcich slovenských interpretov by chcela na túto väzbu poukázať.

Vladimír Bokes

  Tvorbu Vladimíra Bokesa (1946) ovplyvnila poetika druhej viedenskej školy a najmä technológie povojnovej avantgardy. Rôzne typy seriálnej organizácie kombinuje s princípmi aleatoriky. Táto orientácia spôsobila, že verejné a rozhlasové predvádzanie jeho diel bolo v období normalizácie zakázané. V rokoch 1990 – 2011 pôsobil ako profesor skladby na VŠMU. Ťažisko jeho tvorby spočíva v orchestrálnej (7 symfónií) a komornej hudbe.