Where the rainbow ends

O podujatí

Podnetom k napísaniu skladby Musica folclorica bola objednávka súboru Trio pre súčasnú hudbu zo Sofie, súbor dielo premiéroval na festivale Musica nova v Sofii v r. 1998. Slovenská premiéra odznela na festivale Melos-Étos 2001 v interpretácii Ensemble SurPlus z nemeckého Freiburgu. Proveniencia súboru zo Sofie sa stala i inšpiračným momentom skladby – dielo je ovplyvnené najmä balkánskym folklórom. Folklórny element je čitateľný i z názvov jednotlivých častí cyklu – poetický, baladický a rytmicko-tanečný element sú podstatné atribúty ľudovej hudby ako takej. Folklórna melodika a rytmika sú občas v skladbe zjavné, občas skryté, občas aj neprítomné, ale istý druh „folklórneho espressiva“ je počuteľný temer stále. Cyklus pozostáva zo 7 častí, pričom hlavné časti Poetico, Balladico a Ritmico sa obmieňajú s krátkymi, motivicky príbuznými vedľajšími časťami Preludio, Interludio I, Interludio II a Postludio.

Iris Szeghy

    Iris Szeghy (1956) študovala kompozíciu a hru na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach, štúdium skladby ukončila ako doktorandka na VŠMU v Bratislave. Od r. 1990 je Iris Szeghy v slobodnom povolaní. Absolvovala množstvo štipendijných kompozičných pobytov (Bratislava, Budapešť, Varšava, Stuttgart, Amsterdam, San Diego, Hamburg, Worpswede, Paríž, Londýn atď). Iris Szeghy píše orchestrálnu, komornú a vokálnu hudbu, jej diela sú uvádzané na prestížnych festivaloch a koncertoch doma a v zahraničí (BHS, Melos-Étos, Lucerne Festival, Varšavská jeseň atď). Medzi interpretmi jej diel nájdeme súbory ako London Sinfonietta, Hilliard Ensemble, ensemble recherche, MusikFabrik Köln, Camerata Bern, Festival Strings Lucerne, sólistov ako Harry Sparnaay či Teodoro Anzellotti. Od r. 2001 žije Iris Szeghy v Zürichu.   Viola Memory som napísala v roku 2009 pre svojho brata Lukáša Kmiťa, ktorý ju v tom istom roku aj premiéroval. Skladba nadväzuje na Flauto Solo I, Flauto Solo II a Flauto Memory, každá z nich však predstavuje samostatné dielo, nie súčasť cyklu. Plánujem aj orchestrálnu verziu. K materiálu ma neustále priťahuje silný protiklad hlasných, vysokých frullatových alebo tremolových tónov hraných fortissimo, nasledovaných rýchlymi pizzicato tónmi v pianissime. Energia tohto kontrastu ma znova a znova motivuje nachádzať nové spôsoby, ako ho ďalej rozvinúť. Sú tu obsiahnuté viaceré elementy, vrátane nových interpretačných techník, ktoré ma ako skladateľku najviac zaujímajú, a tým aj vyjadrujú.

Cesta od Flauto Solo I po Viola Memory (a ďalej) sa pre mňa stala cestou rozvíjania esencie, ktorá je mi najbližšia, hrou s vlastnou pamäťou, vlastnou minulosťou (a budúcnosťou), procesom, ktorý zahŕňa pohľad do vnútra, vývoj, spontánnosť a (seba‑)analýzu. Na tejto „výprave“ som musela mnohé aspekty nechať odpočinúť a neskôr ich znova vziať do rúk, aby som mohla sledovať svoj pokrok. Pritom však opäť prichádzam na to, že ešte vždy stojím len na začiatku. Že kráčam a zostávam stáť zároveň. Že sa mením a predsa som rovnaká.

Jana Kmiťová

  Jana Kmiťová (1976) študovala na košickom konzervatóriu (klavír u Melánie Hermanovej, kompozíciu u Jozefa Podprockého) a neskôr skladbu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (Dušan Martinček). Bola účastníčkou viacerých skladateľských kurzov (1997 Trstenice s Ivanom Medkom a Martinom Smolkom, 1998 Abbay de Royaumont, Francúzsko, s Brianom Ferneyhoughom, Johannesom Schölhornom, Toshiom Hosokawom, 1998 Buckow, Nemecko s Folkem Rabe, 1999 Reichenau, Rakúsko s Michaelom Jarrellom). V štúdiách pokračovala na viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst pod vedením Michaela Jarrella a ukončila ich s cenou rektora školy (Würdigungspreis). V roku 2003 získala Cenu medzinárodného hudobného festivalu v Takefu, Japonsko, a v roku 2008 Cenu Jána Levoslava Bellu za vokálno-inštrumentálnu skladbu Ravensbrück II a inštrumentálnu skladbu Stille Macht. V roku 2013 bola štipendistkou rakúskeho ministerstva školstva, umenia a kultúry.   Kompozície Viery Janárčekovej sú jedinečnou ilustráciou spôsobu, akým sa autor snaží vysporiadať s netradičnými technikami hrania na hudobných nástrojoch a oslobodiť sa od škatuľkovania a okresávania skladateľskej fantázie – invencie. To dokazuje aj netradičný notový zápis jej diel. Janárčekovej hudba je veľmi dynamická, expresívna a temperamentná – bohatá predovšetkým na komorné diela s rôznorodým i netypickým obsadením. Skladba Samorast, trio pre klarinet, klavír, tam-tam a marimbu (2006) je toho príkladom. Skladba zaznie v slovenskej premiére.

PDF  

 

Súčasná slovenská skladateľka Viera Janárčeková (1951) pôvodom z východného Slovenska – zo Svitu – vycestovala za vysokoškolskými štúdiami do zahraničia. Hru na klavíri a čembale študovala na AMU v Prahe. V 70. rokoch emigrovala do Nemecka. Koncom 80. a v 90. rokoch pravidelne navštevovala Darmstadtské kurzy novej hudby. Jej tvorba sa postupne udomácnila na nemeckých koncertných pódiách a s úspechom sa uvádza aj na medzinárodných festivaloch. Aktívne sa podieľala na niekoľkých kultúrnych projektoch v nemeckých mestách Berlín a Kassel. V roku 2000 ju huslista Gidon Kremer pozval na medzinárodný festival v Lockenhause ako rezidenčnú skladateľku. Na festivale zazneli jej štyri premiéry. Od roku 2003 je spolu s violončelistkou Barbarou Brauckmannovou zakladateľkou cyklu Ost-West-Podium v Kasseli, ktorý sa zameriava na zintenzívnenie kultúrnej výmeny medzi východnou a západnou Európou. Je držiteľkou niekoľkých medzinárodných ocenení. Jej skladby štúdiovo zaznamenávali  BR, SWF, DRS, WDR, Radio Praha i Slovenský rozhlas. skladbu SpiRitual som napísala na kurzoch v pre perkusionistov a skladateľov v Trstěnicích 2013 (CZ). Idea skladby je založená na tvorení nepretržitého zvuku meniaceho sa a vyvíjajúceho sa v čase. Vizuálny aspekt nie je zásadnou, avšak podstatnou zložkou skladby.

Lucia Chuťková

  Lucia Chuťková (1984) vyštudovala kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod pedagogickým vedením Jevgenija Iršaia. Jej tvorba zaznievala počas štúdií na Prehliadke mladých skladateľov a študentskom festivale Orfeus, následne na Novej slovenskej hudbe a medzinárodných festivaloch Melos-Étos a Ostravské dny nové hudby. Absolvovala interpretačné a kompozičné kurzy pre skladateľov a perkusionistov v Trstěnicích (CZ), zúčastnila sa na festivale Haydn – the Progressive v Eisenstadte alebo na medzinárodnom festivale koncertnej melodrámy v Prahe. V poslednej dobe sa venuje predovšetkým tvorbe hudby pre divadelné produkcie. Spolupracovala na niekoľkých inscenáciách, ktoré boli uvedené na divadelných festivaloch Traverses v Nancy (FR), Dotyky a spojenia, Nová dráma alebo na doskách Slovenského národného divadla, Divadla Jonáša Záborského, či Divadla Andreja Bagara.     Skladba Somewhere… where the rainbow ends… pre flautu, klarinet, klavír a bicie (2009) vznikla na objednávku Associação Portuguesa de Flautas a je venovaná komornému súboru Performa ensemble. Text, použitý v tejto skladbe, je extrakt z básne, ktorú som napísala asi pred 15 rokmi, jedného dňa, keď starobylá dúha spievala v mojom vnútri. Dúha pre mňa symbolizuje sen… sen, ktorý chceme tak veľmi žiť, ale riskujeme, že sa jedného dňa prebudíme do drsnej reality… ale je to naozaj tak? Je riskom snívať? Končí sa dúha vôbec niekde?… Som presvedčená, že bez snov by nebolo možné tvoriť realitu a že „niekde, kde je dúha…“, je magické splynutie koncov a začiatkov… Dúfam, že sa dúha nikdy pre nikoho neskončí a že bude maľovať krásne piesne vnútri každého z nás…

Petra Bachratá

  Petra Bachratá (1975) študovala skladbu u Vladimíra Bokesa na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zúčastnila sa na mnohých kurzoch v zahraničí (IRCAM Paríž, Szombathely, Reichenau), na ktorých pracovala pod vedením Briana Ferneyhougha, Ivana Fedele, Jonathana Harveyho, Ivany Loudovej a ď. Popri kompozícii súčasne študovala aj medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Po absolutóriu pracovala ako doktorka na neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde si aj spravila v roku 2003 atestáciu v odbore neurológia. V roku 2006 získala štipendium Nadácie pre vedu a techniku v Lisabone a v roku 2010 ukončila doktorandské štúdium kompozície na univerzite v Aveiro (Portugalsko). Za svoje skladby získala mnohé ocenenia. Jej diela sa uvádzajú na koncertoch a festivaloch v Európe, USA, Latinskej Amerike, na Kube a Novom Zélande, mnohé z nich vyšli na CD (Slovart Music 2001, 2006, Ekolio 2001, Numérica 2007, KANT 2008, Phonedition 2010, Spectral records 2010, Hevhetia 2011, atď.)