SONÁTA: recenzia by Sebastián Kmeť

Bolo tomu tak i dňa 30. 10. 2024 o 18.00 hod. v Kuzmányho koncertnej sieni Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici na koncerte inštrumentálnych kompozícií z pera vynikajúceho pedagóga, redaktora rádia Devín, skladateľa i interpreta  Tomáša Boroša, pod názvom „Sonáta“. Za svojho interpretačného sparring partnera si vybral vynikajúceho hudobníka, pedagóga a koncertného klaviristu Ivana Šillera. Tento tandem bol od začiatku prísľubom kvalitnej interpretácie, tvorivej umeleckej invencie a predpokladom príjemne stráveného večera so zaujímavou hudbou. Očakávania nesklamali!

…a všetko to začalo pobehovaním pavúčikov… „Tarantulky“ pre klavír štvorručne je inštruktívna dvojzväzková zbierka hravej, programovej hudby. Autor otvoril pred nami širokú paletu zvukov klavíra, ktoré sa „nechávajú objavovať“ prostredníctvom netradičných spôsobov hry. Kontúry názvov jednotlivých skladbičiek zbierky sa zrkadlia v nápaditej zvukomaľbe i v kombinovaní zvukov klavíra, elektrického klavíra a bicích nástrojov. Napríklad v istom momente skladby Tarantulky bolo počuť cupitanie malých nožičiek tarantuliek vyjadrené jemným klepotaním nechtov o klávesy nástroja, bez ich stláčania. Také realistické, uchopiteľne, počuteľne, autentické a zároveň famózne…. A takých momentov bolo veľa. Počúvanie týchto skladieb nás prenieslo do sveta hudobných i mimohudobných zvukov, kde je dovolené všetko vyskúšať, „dotýkať sa“, nanovo kombinovať, objaviteľsky počúvať a heuristicky vyjadriť obsah.  

Medzi prvý a druhý zväzok „Tarantuliek“ bola do programu dramaturgicky vložená šesťčasťová Sonáta C7 s trochu netradičnou inštrumentáciou pre klavír a elektrický klavír. Tému tvoria tóny dominantného septakordu C7 využívané v rôznom poradí, v rôznych kombináciách, pričom ich úlohou nie je smerovať hudobný tok k rozvedeniu do toniky. Snahou autora bolo nechať tento súzvuk pôsobiť na poslucháča skôr svojou farbou v kombinácií s výraznou a pestrou rytmickou štruktúrou. Pri počúvaní tejto sonáty sa odrazu stretli dva svety – tradičný a nový. Tradičný – reprezentovaný akustickým klavírom a dominantným septakordom, ako pilierom harmonického myslenia a nový – reprezentovaný farebnosťou syntetických zvukov elektrického klavíra (čembalo, jazzový organ) a postavením dominantného septakordu ako témy, bez nutnosti jeho rozvedenia. Veľmi zaujímavým a originálnym bol pre diváka moment, keď v poslednej časti interpret zadržal na elektrickom nástroji skupinu tónov pomocou mieška – závažia a pridal sa ku hre svojho kolegu na akustickom nástroji.

 Koncert uzatváralo dielo „Gestures pre dva klavíry a bicie nástroje ovládané klaviristami“.   Odkazom tohto diela je, že žiadna minulá epocha v hudbe, nič prežité, nestráca svoju hodnotu, ale napriek tomu je nutný jeho posun a istý druh potrebnej transformácie, ktorá neuberá nič na technickej zdatnosti hráča, len sa k nej dostáva novými cestami – novými gestami.