IVES 114 (3. časť): recenzia by Aneta Ficková

Živé edukačné koncerty pre profesionálne i laické publikum, zamerané na spoznávanie málo známej klasickej hudby, nie sú v našom umeleckom prostredí zaužívaným formátom.


Jedinečný koncertný cyklus Ives 114 nielenže napĺňa túto ideu, ale zároveň patrí k projektom unikátnym vo svetovom meradle. Členovia Ensemblu Ricercata – sopranistka Helga Varga Bach a klavirista Ivan Šiller – sa pred troma rokmi podujali koncertne uviesť a nahrať kompletnú monumentálnu piesňovú zbierku 114 Songs amerického skladateľa Charlesa Ivesa. Dramaturgia v poradí už tretieho koncertu priniesla osemnásť efektne nakombinovaných tematicky, náladovo i hudobne rozmanitých piesní s pútavým sprievodným komentárom I. Šillera, v rámci ktorého ozrejmil kontexty vzniku piesní i mnohé pôsobivé detaily z hudobnej štruktúry. Z hľadiska uplatnených kompozičných techník išlo o výber harmonicky skôr tradične riešených piesní, v ktorých sa skladateľ, podobne ako v celom cykle, usiloval o hľadanie ideálneho vzťahu hudby a slova. Nechýbali medzi nimi veľmi krátke poetické zamyslenia či „výkriky“ plné irónie a frustrácie, ale ani rozsiahle piesne s využitím avantgardných hudobných prostriedkov, pojednávajúce o vážnych životných témach.

Sopranistka Helga Varga Bach, disponujúca univerzálnym, v každom registri plným a farbistým hlasovým koloritom, dokonale vystihovala predpoklady pre umelecky podnetnú interpretáciu Ivesovho cyklu. O rovnakej miere technických i prednesových dispozícii publikum presvedčil aj Ivan Šiller za klavírom. Už v prvom náladovo a tematicky rôznorodom piesňovom bloku upútali vyrovnaným umeleckým partnerstvom. Spomedzi štyroch úvodných piesní bola azda najzaujímavejšou hudobná „skica“ The swimmers (Plavci), v ktorej napriek zámernému prekrývaniu vokálneho partu búrlivým zvukomalebným klavírnym sprievodom sólistka deklamovala text veľmi zrozumiteľne. Ironická miniatúra On the Counter (Na oplátku) zaujala kontrastom sentimentálnej harmónie a sladkobôľnej kantilény s výsmešnou kritikou „otrepaných“ populárnych piesní v texte.

Popri piesňach s anglickým textom v dramaturgii koncertu nechýbala ani podmanivá tetralógia, reflektujúca koketnosť, farebnosť i emocionálnu hĺbku francúzskej poézie a hudby. Námet žalospevnej piesne Rosamunde zhudobnil osem desaťročí pred Ivesom aj Franz Schubert. Hoci sa melodika a sprievod piesne niesli v schubertovskom štýle, Ives nechal na rozdiel od svojho predchodcu, vyznieť bolesť a beznádej naplno. Výrazne, ale vkusne sa tento afekt prejavil v dramatickom zafarbení hlasu sólistky. Podobný účel našlo miestami prehnane vyznievajúce ariózne vibrato v Elégii.

Vrchol druhej polovice repertoáru predstavovala pieseň A Song – for Anything (Pieseň – pre čokoľvek) so strofickou štruktúrou, zhudobňujúcou tri absolútne kontrastné témy. Fakt, že rovnaká hudba môže s podobným efektom podfarbiť romantické vyznanie lásky, nostalgickú spomienku na študentské časy i modlitbu pobáda k zamysleniu nad otázkou miery súvisu hudby so slovom. Vlastný pohľad na problém priniesli umelci na pódiu, ktorí v hudobných nuansách našli originálnu zvukovosť každej strofy, a tým každú z nich odlíšili vo výraze. Záverečná trojica piesní priniesla zaujímavú mozaiku tém, rezonujúcich v Ivesovom živote – reflexiu osobnej viery, otázku úspechu a politickej angažovanosti. Najbližšie k avantgardnému štýlu mala pieseň, zaznievajúca v závere koncertu – v autorskom texte k piesni Nov 2, 1920 (An Election) Ives vyjadril pohoršenie nad výsledkom vtedajších amerických prezidentských volieb. Expresivitu všetkých parametrov interpretácie iste umocnila neočakávaná paralela so súčasnosťou.

Ivesova piesňová zbierka nie je len kompendiom súdobých hudobných štýlov. Zahŕňa všetko, čo skladateľa tešilo, inšpirovalo i provokovalo. Pri jej počúvaní sa žiada prehodnocovať všetky doterajšie vedomosti i hudobné skúsenosti a nachádzať v Ivesovej hudbe vlastné odpovede na nevyslovené filozofické otázky. Pre interpretáciu takého všeobíjmajúceho hudobného diela je potrebný umelecký nadhľad, pódiové skúsenosti, dôkladná znalosť hudobnej štruktúry v kontextoch a v neposlednom rade tvorivý zápal. Umelcom na pódiu nechýbal žiaden z týchto interpretačných aspektov a poslucháčom pripravili pestrý a jedinečný hudobný zážitok. Dozaista si tak zabezpečili ich priazeň pre budúci diel koncertného cyklu, ktorý nepoznanú hudbu robí blízkou.